Čo by ste mali vedieť, aj keď nie ste lekár: homocysteín a lipidy

Čo sú to homocysteín a lipidy?

Homocysteín je aminokyselina, ktorá v ľudskom tele prirodzene vzniká pri metabolizme bielkovín v pečeni. Za normálnych okolností je homocysteín v tele prítomný len krátko. Pri nerovnováhe sa ale môže v bunkách hromadiť, prechádzať do krvi a organizmu škodiť. Dôvody zvýšenia hladiny pritom môžu súvisieť s dedičnosťou, hladinami hormónov i nedostatkom niektorých vitamínov. A tým sa dostávame k tomu, ako spolu súvisia homocysteín a lipidy, teda tuky. Je to totiž práve homocysteín, ktorý môže oslabovať schopnosť pečene tuky metabolizovať. 

V prípade nadbytku homocysteínu v organizme je vhodné zamerať sa v jedálnom lístku na príjem takých látok, ktoré prispievajú k jeho normálnemu metabolizmu. K dispozícii sú aj výživové doplnky, ktoré obsahujú kombináciu týchto zložiek a dopĺňajú ich o ďalšie, pozitívne ovplyvňujúce fungovanie pečene.

Homocysteín a „béčko“

Vysoká hladina homocysteínu môže priamo súvisieť s nedostatkom vitamínov B9 (kyselinou listovou) a B12. Okrem iného, práve tieto vitamíny sa podieľajú na metabolizme homocysteínu. Za bežných okolností naše telo homocysteín premieňa na neškodné látky, ako je metionín alebo cysteín. Na tejto zmene sa ale podieľajú vitamíny B6, B9 a B12. Ich nedostatok tak môže viesť k zvýšeniu hladiny homocysteínu a jeho hromadeniu v tele. Ako to funguje? 

Vitamín B9 a B12 sú ako spoluhráči v jednom tíme s tým, že cieľom ich hry je udržať hladinu homocysteínu v rovnováhe. 

Najprv je rad na vitamíne B9, teda kyseline listovej. Tá k homocysteínu pridá malú časť, vďaka ktorej sa môže zmeniť na niečo, čo naše telo potrebuje. Ďalší krok je na vitamíne B12. Ten pomáha spomínanú časť správne pripojiť k homocysteínu. Výsledkom je pre telo potrebný a využiteľný metionín.

Pečeň a metabolizmus tukov

Metabolizmus tukov v pečeni umožňuje nášmu telu správne využívať tuky z potravy a premieňať ich na energiu alebo ich ukladať pre budúcu potrebu. Keď prijímame tuky z potravy, najprv sa rozložia na menšie časti. Tie putujú do pečene, kde začína ich ďalšie spracovanie, teda syntéza. Pečeň je jedinečná v tom, že môže kvôli získaniu energie syntetizovať práve prijaté tuky, ale tiež rozkladať tie už skôr uložené. Ak nie je energia aktuálne potrebná, môže pečeň premeniť niektoré mastné kyseliny tak, aby si ich telo mohlo uložiť na budúce využitie. 

Medzi látky tukovej povahy patrí aj cholesterol. Aj keď v prípade nadbytku je pre nás škodlivý, v tele má dôležité funkcie. Napríklad pri tvorbe bunkových membrán, produkcii hormónov, vitamínu D alebo žlčových kyselín pomáhajúcich pri trávení tukov.

Lipidy a jedálny lístok

Tuky sú zložkou, ktorá v strave nesmie chýbať. Aké sú teda jeho funkcie?

• Zdroj energie: Tuky poskytujú telu viac energie než bielkoviny alebo sacharidy. 
• Ochrana orgánov: Tuky obklopujú a chránia orgány pred nárazmi.
• Tepelná izolácia: Tukové tkanivo pôsobí ako izolačná vrstva proti chladu.
• Vstrebávanie vitamínov: Lipidy sú nevyhnutné na vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch, konkrétne vitamínov A, D, E a K.
• Súčasť bunkových membrán: Tuky, najmä fosfolipidy, sú základnou súčasťou bunkových membrán.
• Produkcia hormónov: Lipidy sa podieľajú na syntéze niektorých hormónov.
• Skladovanie energie: Prebytočná energia z potravy sa ukladá vo forme tuku, ktorý telo môže využiť v čase energetického nedostatku.

Ale ako sa hovorí: „Všetkého veľa škodí.“ Dôležité je navyše nielen množstvo tukov, ale aj ich zloženie, teda obsah mastných kyselín. Prevládať by mali tie s obsahom omega-3 nenasýtených mastných kyselín.

Zdroj:

https://www.nzip.cz/rejstrikovy-pojem/1847

https://www.nzip.cz/clanek/1416-tuky-lipidy-mastne-kyseliny

https://www.nzip.cz/clanek/1416-tuky-lipidy-mastne-kyseliny